Pozrite si fotogalériu.
V usnežený piatok sme sa každý stretli na parkovisku pri železničnej stanici, kde prišiel mikrobus, ktorým sme cestovali do Moldavska. Keď prišiel, všetci sme sa s rodičmi rozlúčili, naložili batožinu do autobusu a odišli sme. Prechod cez hranice netrval dlho, ale hlavne ukajinskí colníci nevedeli pochopiť, prečo ideme teraz na výmenný zájazd a prečo práve do Moldavska. Cesta bola veľmi dlhá. Niektorým zamŕzali aj vankúše k oknu. Bola poriadna zima, keď sme konečne došli do nášho cieľa. V dedinke Magdacesti, pri škole nás natešene čakali naši priatelia. Zvítali sme sa dnu v škole. Následne sa každý vybral do nového domova. Tu sme sa zvítali s ich rodičmi a súrodencami. Večer sme boli pozvaní na akciu v škole, ktorú si pripravili žiaci pre absolventov tejto školy. Po nej nasledovala výborná diskotéka. Vytancovali sme sa do sýtosti.
V nasledujúci deň sme sa všetci stretli pred školou, nastúpili sme do autobusov a išli sme si pozrieť pevnosť Soroca. Cestou tam, sme sa ešte zastavili v dedinke, kde sú vystavané cigánske vily. Z výkladu sprievodcu sme sa dozvedeli, že pevnosť Soroca zohrávala v minulosti dôležitú úlohu. Po prehliadke sme sa šli najesť do reštaurácie. Po obede sme mali na pláne ešte vyhliadkovú vežu Candel. Vyšliapali sme si po vyše 600 schodoch až hore, odkiaľ bol veľmi krásny výhľad na zamrznutý Dnester. Je to hraničná rieka. Na druhom brehu sa rozprestierala Ukrajina. Navštívili sme aj kláštor Curchi, kde bolo plno rôznych chrámov a budov. Mali tam taktiež letný a zimný chrám, o ktorých nám porozprával jeden z mníchov. Všetko sme si pozreli, pofotili a celá nedeľa nám rýchlo zbehla.
V pondelok sme boli v škole na vyučovaní spolu s Moldavčanmi, ktorí nás zaviedli na nejakú hodinu napr. ruštiny alebo angličtiny. Boli sme tam dve vyučovacie hodiny. Potom prišiel náš čas oficiálne sa predstaviť. V učebni boli žiaci poslednej dvanástej triedy, učiteľia, p. zástupkyňa aj p. riaditeľka. Odprezentovali sme rôzne prezentácie, ktoré sme si pre nich pripravili, samozrejme po anglicky. O našej škole porozprávala p.prof. Kaduková. O Košiciach Jana, o našom krásnom Slovensku Mišo. Špeciálne šport si pripravil Maťo. Po prezentáciách Slávka zatancovala hip-hopový tanec. Hneď potom nastalo milé prekvapenie. Pani starostka zavolala do školy a srdečne nás pozvala k nej do úradu. Ona nám porozprávala o tejto dedine, o ich komunite a plánoch do budúcnosti. Opäť sme trochu prešli po dedine a zašli na obed neďaleko školy. Po ceste sme videli aj cintorín, ktorý bol celý modrý. Poobede sme sa išli pozrieť do výrobne mäsových výrobkov. Všetko nám tu ukázali, vysvetlili ako sa mäso skladuje, spracúva, údi a pod. Po večeroch sme sa obvykle stretávali v bare, kde sme zažívali spolu kopec zábavy. V jeden večer sme hrali aj pantomímu, a aj takto sme si zlepšovali našu angličtinu.
V utorok sme sa opäť stretli na tom mieste kde vždy, pred školou. Dnes nás čakala prehliadka vinárskych závodov Cricova. Sú to druhé najdlhšie pivnice v Moldavsku. Ukázali nám ako sa spracúva víno a šampanské. Fľaše sa musia každé 3 dni otáčať a jednu osminu kruhu. Túto prácu vykonáva 90 ľudí. Každá ulička je pomenovaná podľa druhu vína. Spolu majú 120km, niektoré ležia až 80m pod zemou. Uličky plné sudov a cisterien na víno sme prechádzali v pohode autami. Boli tam aj starožitné vína, ktoré sa už nedali piť. Boli tam dokonca aj zbierky vín z druhej svetovej vojny. Ruský prezident Putin má tu svoje víno uskladnené tiež. Taktiež tam bolo 5 degustačných miestností, kde vítajú hostí ako napr. ministrov a pod. Potom sme sa vybrali do mesta hlavného mesta, Kišiňova. Tu sme sa spoločne naobedovali, navštívili múzeum. Najviac sme sa tešili na nákupy. Išli sme do veľkého obchodného domu Mall-dova, kde nám dali rozchod, mohli sme si zmeniť peniaze a nakúpiť čo sme chceli. Po ceste domov sme sa zastavili ešte v jednom obchodnom dome, kde sme si mohli kúpiť suveníry. Toto bol už nás posledný spoločný večer, užívali sme si ho poriadne. Škoda, že sme sa ešte museli pobaliť a skoro ráno vstávať.
Nastalo posledné ráno. Autobus nás už čakal, naložili sme si batožinu. Ešte na chvíľu sme vošli do školy, aby sme si spravili aj posledné spoločné fotky. Potom sme sa rozlúčili s Moldavčanmi a nastúpili sme do autobusu. Veľmi pekne sa s nami rozlúčili, pripravili si pre nás transparent s balónikmi, a tak nám zaželali šťastnú cestu domov.
Ako sme prechádzali už Ukrajinu pokazil sa autobus kvôli jame na ceste. Nevyzeralo to veľmi dobre, ale my sme si tým hlavu nelámali. Spievali sme si spoločne, smiali sa, že z tejto doliny sa tak rýchlo asi nedostaneme. Fór bol v tom, že sme boli v blízkosti dediny, ktorá sa skutočne volá Dolina. Na ceste sme stáli asi hodinu a pol, ale napokon pán šofér so svojim ukrajinským kamarátom chybu rýchlo odstránili. Do Košíc sme prišli okolo druhej ráno. Na stanici nás už čakali natešení rodičia. Rozlúčili sme sa všetci a pobrali sme sa domov. Bol to úžasný výlet, na ktorý určite nikdy nezabudneme, budeme dlho naň spomínať a rozprávať o tom aj svojim deťom.
Kristína Štyriaková, 1.F
