Pozrite si aj našu fotogalériu.
Každý rok sa na našej škole koná ,,Austausch“, čiže výmena, s nemeckou partnerskou školou Carl-Duisberg Gymnasium. Začiatkom októbra 3. – 13. sme išli navštíviť našich kamarátov do Wuppertalu. Bolo nás 31 žiakov, z 1.-3. roč. a samozrejme všetkých nás mali pod dozorom p. prof. Mikolajová a Soós.
V pondelok podvečer nás prišli rodičia vyprevadiť k autobusu. Chytro sme naložili kufre, aby sme mali viac času na lúčenie. Nakoniec sme nastúpili dnu, možno niektorí aj s menšími obavami. Rozlúčiť sa s nami prišla aj p.prof. Tomašová.
Väčšinu cesty sme prespali, niektorým bolo najpohodlnejšie v uličke autobusu. Ráno sme sa zobudili v Nemecku. Od cieľa nás už delilo iba pár hodín. Autobus zastavil pri škole, kde už nás čakali naše rodiny. To už v autobuse zvládla iná atmosféra, keď sme mali vystupovať. Postupne sa sme začali rozchádzať, každý iným smerom. Prvé poobedie v rodine bolo u každého asi podobné, také zoznamovacie. Odovzdali sme im darčeky, ktoré sme im doniesli na pamiatku. Obavy aj ostych rýchlo opadli, aj nemčinu sme si raz-dva osvojili. Po dlhej ceste sme si trošku oddýchli a večer sme už opäť boli takmer všetci spolu. Streli sme sa v meste v reštaurácii.
Každé ráno sme sa stretávali o 8.00 pri škole, kde začínal náš program. Na stredu bola naplánovaná prechádzka cez Brȕckenpark Mȕngsten až k hradu Schloss Burg. V tomto parku je najvyšší železničný most v Nemecku, meria 107 m. ,,Die Schwebefähre“ , konštrukciou pripomína drezinu, kde sa silou svalov vyrába energia ako pohon. Takto zaujímavo sme sa previezli na druhý breh cez riečku Wupper. Dali sme si obednú pauzu, vytiahli sme naše „Lunchpaket-y“. Tí, ktorí mali toho viac sa podelili s tými, čo mali menej a prebiehal aj výmenný obchod. Po načerpaní nových síl sme šli ďalej. Pod hradom je lanovka ,,Seilbahn“ ,kt. sme sa vyviezli priamo k hradu. Hrad sme si prešli so sprievodcom. Slúžil ako lovecký zámok pri poľovačkách.
Vo štvrtok sme boli celý deň s partnermi v škole, každý so svojím partnerom podľa jeho rozvrhu. Jedna vyučovacia hodina trvá 90 min. Škola je veľmi pekná, moderná a obrovská. Potom sme sa s niektorými aj zhodli, že dlhšie hodiny sa vyplatia. Na jeden deň sa nemusia učiť na veľa rôznych predmetov. V škole nás srdečne privítala aj p.riaditeľka.
Na piatok sme sa nesmierne tešili. Čakal na nás Phantasialand. Rozsiahly zábavný park, kde sme sa mohli do sýtosti vyblázniť. Aj napriek mrzutému počasiu, oplatilo sa. Nezabudnuteľným sa pre nás určite stal voľný pád zo 65 m v tme vo veži – Mystery Castel, húsenkové dráhy Black Mamba, Colorado. Mnohé iné šialené atrakcie ako Talocan, River Quest, kde sme sa aj zmočili. Zaujímavé boli aj video atrakcie v 3D a vystúpenia artistov. Večer sme sa opäť väčšina zišli spolu tentokrát na bowlingu.
Cez víkend program organizovala rodina. Ale sobotný večer bol vyhradený pre oslavu 150. výročia založenia našej partnerskej školy. Veľkolepá oslava sa konala v Stadthalle. Všetci sme boli na ňu srdečne pozvaní. Po oficiálnom programe bola pre žiakov pripravená diskotéka, na kt. sme sa vytancovali až nás ráno nohy boleli.
V pondelok sme mali namierené do ZOO. P.prof. biológie nám ukázala učebňu, v kt. často mávajú so žiakmi hodiny. Ukázala nám aj ich učebné pomôcky, aj hada, o kt. sa starajú. Kto nemal strach, mohol sa s ním odfotiť. Potom sme prešli ku slonom, pozreli sme si aj ako bývajú. Tiež sme mali možnosť dotknúť sa slona a samozrejme urobiť si s ním fotku. Pre mnohých to bolo po prvý raz. Ďalej sme mali jedinečnú šancu prejsť sa skladom potravín pre všetky zvieratá. Snažili sme sa prejsť toho, čo najviac. Videli sme geparda, tigra, v diaľke vo výbehu levy, kengury, plameniaky, opice, bielych vlkov, roztomilých tučniakov, kt. nám plávali nad hlavami. Dostali sme vedierko plné rýb, kt. sme mohli nakŕmiť tulene.
V utorok sme cestovali do Bonnu, bývalého hlavného mesta. Tu sme navštívili nemecké národné múzeum. Potom sme sa presunuli do Kolína. Výhľad na Rýn bol nádherný, a ešte krajší bol na Dóm. Poprechádzali sme sa po interiéri a vonku urobili spoločnú fotografiu. Dostali sme rozchod, kt. sme samozrejme využili na nákupy.
Posledný deň bol dosť adrenalínový. Išli sme do jaskyne ,,Kluterthöhle“ , kde sme mali na výber 2 trasy. Prvá bola normálna pešia. Na druhú sme museli byť riadne vybavení. Potrebovali sme baterku, prilbu, pevnú obuv a staré oblečenie. Pri prechode jaskyňou touto trasou sme sa museli veľa plaziť. Liezli sme cez otvory, kt. na prvý pohľad vyzerali dosť hrozivo, že človek by tam mohol ľahko uviaznuť. Ale nakoniec sme trasu zdolali ľavou-zadnou.
Nastal deň odchodu. Za tých 10 dní sme sa všetci spolu skamaráti a teraz sme sa museli rozlúčiť. Rozlúčiť sa aj s celým krásnym Wuppertalom. Rozdávali sa posledné objatia a ďakovačky rodinám za ich opateru. Nastúpili sme dnu do autobusu a kývali si, až pokiaľ sme nezašli za roh školy. Ale veď rok zbehne ako voda, a budúcu jeseň prídu navštíviť oni nás.
Jana Tomašková, 3.B