Keď sme sa v októbri minulého roka dozvedeli, že je tu možnosť, aby sme šli
so školou na exkurziu do Viedne, neváhali sme a okamžite sme sa prihlásili na zoznam zúčastnených.
Veď kto by nechcel vidieť krásne historické hlavné mesto Rakúska. Keď nastal dlho očakávaný máj, nevedeli sme sa dočkať.
Posledný štvrtok v mesiaci sme sa stretli na železničnej stanici v Košiciach ,
odkiaľ sme sa potom vlakom vybrali do Bratislavy. Tam už na nás čakal autobus, zobral nás do letného sídla Habsburgovcov- Schönbrunnu, ktorý je súčasťou Viedne. „Zámoček“ bol krásny, ale suveníry pomerne drahé. Niektorí z nás tento fakt prehliadli, pretože sa k nim fakt nedalo odolať. Veď kto by odolal pohľadnici či už s obrázkom krásnej cisárovnej Sissi alebo toalety jej manžela Františka Jozefa. Samozrejme sme si pozreli aj krásne záhrady tohto zámku. Síce unavení, ale stále dobre naladení sme sa vybrali do Pratru. Myslím, že nikomu nemusíme vysvetľovať, čo tento pojem znamená, veď predsa každý vie, že mestečko plné atrakcii, adrenalínu, neskutočných zážitkov neobíde nik
a pochopiteľne aj my patríme medzi tých šťastlivcov. Po Pratri nasledoval hotel. Mám pocit, že noc na výlete si každý dokáže predstaviť aj sám.
V piatok sme z Bratislavy opäť cestovali autobusom a s milou pani sprievodkyňou, ktorá s nami bola aj deň predtým , do Viedne. Našou prvou zastávkou bol Hundertwasserrhaus. Pre tých, ktorí nevedia o čom je reč, to krátko vysvetlím. Je to neobyčajný dom, jedinečný nielen svojimi farbami, ale aj tvarmi. Veľmi sa nám páčil. Potom sme sa presunuli do historického centra Viedne, kde sme išli po stopách Márie Terézie, Františka Jozefa a tak isto aj Sissi, videli sme Hofburg , antický parlament, historickú radnicu i pozlátenú sošku Johanna Straussa v Mestskom parku. Potom nastala dlho očakávaná chvíľa - 2 hodinový rozchod. Ten sme ako inak využili na takzvaný shopping, čo v preklade znamená nákupy. Nakúpili sme si suveníry, ale aj nejaké to oblečenie a jedlo. A už bol koniec nášho druhého a posledného dňa vo Viedni.
V sobotu sme sa stretli s našou novou sprievodkyňou. Darmo nám ukazovala Prezidentský palác, mosty, hrad, lýceum,v ktorom študovali štúrovci, pamätník holokaustu , historické i nové SND na nekonečnej ceste po nášom hlavnom meste. Nezačnite si prosím myslieť, že v Bratislave je nejaká nová atrakcia s názvom NEKONEČNÁ CESTA, ale pre nás bola. Veď kto by nebol unavený po 2 nociach neustáleho smiechu, súkromných rozhovorov a vtipov. Ako správnym východniarom sa nám naše hlavné mesto veľmi páčilo a boli sme ním priam nadšení. Obzvlášť predavači v staničných stánkoch s občerstvením nás veľmi pobavili.
Máme dojem, že môžeme hovoriť za všetkých ak tvrdíme, že domov sa nám veľmi nechcelo, ale všetko má svoj koniec.
Bolo perfektne a určite by to stálo zato, aby sme si to zopakovali.
Vaša Michaela a Maja z 1.A
