V stredu pol hodiny pred polnocou vyrazilo 51 žiakov z rôznych tried ( 3.A, VII.OA, 3.AB, 4.AB,4.NB ,3.NB, 6.OA, 2.NB,1.NB, 1.AB a 1. A) a 4 pedagógovia na poznávací zájazd do Rumunska. Cestou sme zažili aj čakanie a kontrolu dokladov na hraniciach, nehodu, pri ktorej na ceste zavadzali káble z nakloneného stĺpa a ktoré promptne rumunskí cestári odstránili. Zistili sme že, Rumunsko je krásna a u nás podceňovaná krajina. Disponuje cestami bez záplat, peknými historickými mestami s opravenými fasádami domov, krásnymi horskými strediskami, úžasnou panenskou prírodou.
- deň - štvrtok
Naše prvé kroky smerovali na majestátny hrad Korvínovcov - Hunedoara. Ešte sme sa stihli odfotiť pred hradom, keď nás chytil dážď. Pri prehliadke hradu to nevadilo a po jej skončení dážď ustal. Následne sme sa presunuli do mesta Sibiu, kde sme absolvovali najskôr prehliadku so sprievodkyňou a po rozchode v meste sme sa autobusom presunuli na ubytovanie – Mercure hotel Sibiu. Na hotel sme prišli už podvečer, pretože šoféri musia odparkovať autobus po 21 hodinách od štartu, keďže náš autobus bol z Liptovského Mikuláša, časová lehota bola vyčerpaná, a tak sme sa ubytovali a oddychovali. Niektorí si doplnili potravinové zásoby za priaznivé ceny v supermarkete oproti hotelu. Počasie bolo premenlivé a dve dievčatá , ktoré si otvorili strešné okno a z izby odišli, zistili , že sa takto dopracovali k vodnej posteli, keďže im medzitým cez strešné okno napršalo rovno do postele. Našťastie, na recepcii mali pochopenie a dievčatám pridelili novú izbu.
2.deň – piatok
Po raňajkách vo forme švédskych stolov sme sa autobusom vypravili na cestu do horského mestečka Sinaia , kde je nielen lyžiarske stredisko , ale aj zámok Peleš z 19.storočia s množstvom komnát , celkovo ich je okolo 160, pri prehliadke - veľký okruh, sme obdivovali dobový nábytok, trofeje, umelecké zbierky, obrazy aj od známych maliarov (Klimt, Rembrandt) zbrane , lustre a množstvo rôznych artefaktov. Na zámku sa často zdržiaval aj komunistický diktátor Nicolae Ceausescu, ktorý na ňom prijímal aj zahraničné návštevy. Kráľovský zámok Peleš bol aj je jedným z najprepychovejších vôbec, mal aj centrálne kúrenie, divadlo, ktoré neskôr premenili na kinosálu, a tak sa v jeho priestoroch často točia rôzne, prevažne romantické filmy, dokonca aj americkej produkcie.
Podobne je na tom aj neďaleký zámok, ktorý práve využívajú americkí filmári k natočeniu 2. série seriálu Wednesday. Cestou sme ho videli aspoň z autobusu, keď sme mierili k nášmu ďalšiemu cieľu k hradu Bran , ktorý slúžil ako inšpirácia pre Brama Stokera k napísaniu románu Dracula. Vďaka tejto legende patrí hrad k najnavštevovanejším pamiatkam. Nič na tom nemení ani fakt, že Vlad III. Tepeš,( jeho prezývky Turkobijec a Princ Narážač), Dracul, člen Dračieho rádu na tomto hrade asi ani nebol. On žil na hrade Poenari, z ktorého je dnes už len zrúcanina. Žiaľ animácie na hrade Bran , ktoré dotvárali strašidelnú atmosféru boli vypnuté a takisto sme nevideli ukážky z filmov o Draculovi. Miestnosť bola z neznámych príčin uzavretá. Hrad Bran, ktorý sa vypína na brale nad jazierkom, je majestátny a vizuálne podmanivý. Určite stojí za návštevu.
Po prehliadke hradu a skanzenu v podhradí sme sa opäť presunuli autobusom do historického mesta Brašov (Kronstadt) založeného rádom nemeckých rytierov v 13.storočí. Mesto má veľké námestie, ktorému dominuje Čierny kostol, je obohnané hradbami a z mesta sa dá vyviesť lanovkou na kopec Tampa , na ktorom dominuje nápis Brašov. Lanovku a pohľad zhora sme už nestihli. Mesto sme si prešli po vlastných. Po prehliadke, pauze a presune autobusom sme sa vrátili neskoro večer na ubytovanie do Sibiu.
3.deň – sobota
Po výdatných raňajkách, zbalení a naložení kufrov do autobusu sme sa vydali do historického stredovekého mestečka Sighisoara, ktoré je aj na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO podobne ako aj mesto Sibiu.
V Sighisoare sme navštívili 64m vysokú Hodinovú vežu, aj keď jedna časť bola pre rekonštrukciu uzavretá. Niektorí navštívili aj rodný dom Vlada III. Tepeša , v ktorom vraj dodnes straší. Po prehliadke mestečka a prestávke sme sa vydali opäť autobusom do nášho posledného cieľa, soľnej bane Salina Turda, ktorá bola zaradená medzi 25 skrytých drahokamov sveta. Soľ sa v tejto bani ťažila miestami už v staroveku a nepretržite od 11. do 20. storočia. Soľná baňa bola zrekonštruovaná a stala sa obľúbenou turistickou atrakciou , o čom sme sa presvedčili aj my. Táto kužeľovitá baňa má aj úctyhodné rozmery, jej hĺbka je až 112 m. Pozreli sme si aj expozíciu o ťažbe soli a technické zariadenia, ktoré baníci využívali. Vnútri bane sa nachádza aj ruské kolo, na ktorom sme sa zviezli a mnohí z nás si vyskúšali aj člnkovanie na slanom jazierku, ktorého hĺbka je miestami až 8m. Jedna naša loďka s 3 člennou dievčenskou posádkou uviazla a nevedela sa vrátiť, tak ju našťastie druhá naša loďka za pomoci lana dopravila k brehu. Všetko dobre dopadlo, člnkovanie stálo zato. Niektorí si v bani stihli zahrať aj minigolf, poprípade nakúpiť suveníry. Po prehliadke bane sme sa presunuli do autobusu a vydali sa na cestu domov.
Aj na ceste domov sme zažili dobrodružstvo, keď všetkým účastníkom zájazdu začali pípať mobily s varovaním, výstrahou pred zlým počasím. Formovanie frontálnych systémov a vytváranie hríbikov sme videli priamo za oknami autobusu. Vyzeralo to ako výjav zo seriálu Lovci búrok. Našťastie sme búrke ušli a pokračovali v ceste domov. Cestou sme ešte zastavili pri benzínovej pumpe a predajni Lidl , kde sme mohli minúť posledné rumunské lei a zásobiť sa jedlom a vodou. Takúto inváziu hladnej hordy študentov, učiteľov, šoférov, sprievodkyne zo Slovenska miestny Lidl ešte nezažil. Nastal boj o každé pečivo. Po našom odchode ostali regály prázdne, vybielené, ani mravec by sa už nenajedol. Myslím, že aj tržba v predajni dosiahla rekord.
Po tomto nájazde a uspokojení biologických potrieb, cesta už ubiehala rýchlo, niečo po polnoci , teda v nedeľu sme sa ocitli v Košiciach. Unavených, ale spokojných účastníkov zájazdu si prišli vyzdvihnúť rodičia.