Navigácia

Prokrastinácia

Milí študenti, rodičia, kolegovia. Spracovala som tému, ktorá sa týka nás všetkých a tou je prokrastinácia alebo odkladanie povinností. Celý infolist si môžete stiahnuť tu: 
infolist01-Co_je_prokrastinacia.pdf
alebo prečítať nižšie. Nabudúce si pre nás pripravím aj konkrétne tipy ako s odkladaním prestať a ako byť efektívnejší a rýchlejší. 
 

Čo je prokrastinácia?

 

Definícia prokrastinácie

Prokrastinácia je bežný jav v správaní ľudí. Často si ľudia zamieňajú prokrastináciu s lenivosťou.  V bežnom jazyku prokrastináciu nazývame slovami ako: Nechávam si všetko na poslednú chvíľu. To počká. Pustím sa do toho hneď ako... Odložím to ešte chvíľu. Prokrastinácia teda je...

... bezdôvodné rozhodnutie odloženia alebo nedokončenia úlohy alebo cieľa, ktorý je dôležitý a namiesto toho sa venujeme činnosti s nižšou prioritou, napriek tomu, že sú známe negatívne dôsledky nedokončenia alebo odkladania tejto dôležitej činnosti / úlohy / cieľa.

Je dôležité povedať, že niekedy prokrastinuje každý. Kedy je už prokrastinácia problémom na rozdiel od bežného odsúvania činností závisí od toho, aké negatívne dôsledky z odkladania povinností vyplývajú.

Kedy prokrastinujeme?

Prokrastinácia sa môže vyskytnúť v rôznych oblastiach nášho života. Môže ovplyvniť napríklad našu prácu, domáce práce, štúdium, zdravie, financie, rodinu, udržiavanie vzťahov alebo priateľstiev, sebarozvoj a  proces rozhodovania. Naozaj, každá úloha, ktorú potrebujeme dokončiť, každý problém, ktorý čaká na vyriešenie alebo každý cieľ, ktorý chceme dosiahnuť, môže byť zdrojom prokrastinácie. Pre mnoho ľudí sú oblasti života, v ktorých sa im darí napredovať hladko a potom sú tu aj oblasti, v ktorých sa darí prokrastinácii.

Ako prokrastinujeme?

Rozptyľujúce činnosti  sú tie, ktoré odvádzajú našu pozornosť od cieľovej úlohy alebo tie, ktoré robíme namiesto toho, aby sme sa venovali činnostiam s vysokou prioritou, ktoré potrebujeme dokončiť. Môžu to byť príjemné činnosti ako napríklad pozeranie televízie, videí, trávenia času na sociálnych sieťach, čítanie... alebo aj činnosti s nižšou prioritou ako napríklad upratovanie, triedenie, kontrolovanie e-mailov, alebo venovanie sa rodine, priateľom, rozptyľovanie sa napríklad jedlom, spánkom, alebo bdelé snívanie.

Výhovorky

Aby sme sa vyhli pocitom viny za odkladanie dôležitých úloh, vymýšľame si často rôzne výhovorky a ospravedlnenia pre našu prokrastináciu, ktoré nám pomôžu cítiť sa v pohode aj keď odsúvame povinnosti.  Tieto výhovorky sa týkajú najmä toho, že okolnosti nie sú priaznivé a je lepšie dôležitú činnosť odsunúť na inokedy. Typické výhovorky sú napríklad:

  • „Už som veľmi unavená, spravím to zajtra.“
  • „Ešte nemám pripravené všetko, čo potrebujem. Nemôžem začať teraz.“
  • „Pôjde mi to lepšie, keď budem mať na to náladu.“
  • „Dnes je príliš pekne na to, aby som strávil deň prácou.“
  • „Pustím sa do toho až dokončím toto.“
  • „Mám ešte veľa času, môžem to urobiť neskôr.“

Pravidlá a presvedčenia, ktoré nepomáhajú

Hlavný dôvod, prečo ľudia prokrastinujú je ten, že sa držia nepravdivých pravidiel  a presvedčení o fungovaní sveta. Tieto pravidlá a presvedčenia často vytvárajú istú mieru diskomfortu (nepohodlia), ktorý sprevádza plnenie úloh. Môže to byť napríklad hnev, úzkosť, depresia, frustrácia, nuda, strach, odpor, prekážky, beznádej, vyčerpanie a iné. Vtedy sa zdá byť prokrastinácia stratégiou ako sa touto diskomfortu vyhnúť.

Vzorce správania, názory a presvedčenia, ktoré vedú k prokrastinácii sú najčastejšie tieto:

  • Potreba zodpovednosti  (napr.: „Veci by mali byť po mojom. Nemusím robiť to, čo nechcem len preto, že mi to niekto povedal.“)
  • Hľadanie potešenia (napr.: „Život je príliš krátky na to, aby sme robili niečo nudné alebo ťažké. Prvoradá má byť zábava.“)
  • Strach zo zlyhania alebo z nesúhlasu (napr.: „Musím to urobiť perfektne, inak zlyhám alebo si ostatní o mne pomyslia niečo zlé.“)
  • Strach z neistoty alebo katastrofy (napr.: „Musím si byť istý tým, čo sa stane. Čo ak je to zlé? Radšej to nebudem riskovať.“)
  • Nízke sebavedomie (napr.: „Nedokážem to. Som príliš neschopný.“)
  • Vyčerpanosť / únava (napr.: „Nemôžem robiť veci keď som vystresovaný, nervózny, unavený, nemotivovaný alebo mám zlú náladu.“)

Dôsledky prokrastinácie

Pozitívne dôsledky prokrastinácie, ako napríklad úľava od nepohodlia práce na úlohách, dobrý pocit  toho, že sa držíme svojich neprospešných pravidiel a presvedčení a získavanie pocitu uspokojenia z činností, ktorým sa venujeme namiesto dôležitých úloh sú to jediné, čo znova a znova podporuje prokrastináciu.

Negatívne dôsledky prokrastinácie ako napríklad väčší diskomfort (pocity viny a hanby), podliehanie neprospešným pravidlám a presvedčeniam, sebakritika, nakopenie sa úloh, hrozba trestu alebo zlyhania, môžu tiež prokrastináciu podporovať, pretože vytvárajú voči úlohám a cieľom ešte väčšiu averziu, takže sa môže zdať prokrastinácia ako dobrá možnosť aj nabudúce.

 

Novinky

Kontakt

  • Gymnázium, Opatovská cesta 7, Košice
    Opatovská cesta 7, 040 01 Košice
  • 055 7274411 - sekretariát
    055 7274412 - riaditeľ školy
    055 7274414 - zástupca riaditeľa
    055 7274415 - šk. jedáleň

Fotogaléria